Náš život a naša duchovnosť je zameraná predovšetkým na oslavu Trojjediného Boha.
Toto povolanie uskutočňujeme
- rozjímavým ponorením sa do lásky a tajomstiev spásy živého Boha...
- večnou poklonou ako našou odpoveďou na Božiu lásku v Eucharistii
- chórovou modlitbou, ktorú predkladáme pred trónom Božím v mene Cirkvi sedemkrát za deň
- vzbudzovaním úkonov viery, nádeje a lásky v kvadransovej modlitbe, čím sa usilujeme žiť v neustálej Božej prítomnosti
- našou prácou a vzdelávaním sa
- prosebnou modlitbou, ktorú neustále prednášame Bohu za Cirkev, za evanjelizáciu sveta a jednotu vo viere a tiež za potreby všetkých ľudí.
Ako v živote nášho zakladateľa a podľa jeho vôle, má mať Duch Svätý a jeho spásne pôsobenie prvoradé miesto aj v našom živote viery a v našej zbožnosti. Ducha Svätého oslavujeme zvlášť v ochote nechať sa celkom viesť jeho láskou a v otvorenosti a vernosti voči jeho vnuknutiam. Duch Svätý účinkuje v našich životoch ustavične, najčastejšie úplne obyčajne v každodenných udalostiach - cez spolusestry, cez slová Svätého písma, cez kňazov, ľudí, ktorí nám píšu... Niekedy si jeho účinkovanie uvedomíme omnoho neskôr. Dáva nám milosť plniť záväzky povolania. Niekedy potešuje, vždy podopiera a dáva hlboký pokoj. Volá späť, keď chceme niečo urobiť „po svojom”.
Eucharistia je prameňom a neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Ako píše Ján Pavol II. vo svojej encyklike Ecclesia de Eucharistia: Ježiš sa dal do našich rúk, stal sa viditeľným pokrmom na ľudský spôsob a zároveň pokrmom duše viditeľným len skrze vieru. Stojí pred nami - len my môžeme prísť k nemu. On čaká, milujúc za každých okolností... Počas adorácie sa usilujeme byť vedome pred Bohom. Keď máme problém sústrediť sa, používame modlitebníky, naše rehoľné Vademecum, alebo meditujeme nad Svätým písmom.
V našom kontemplatívno-misijnom povolaní je našim vzorom Panna Mária. Jej život nám ukazuje zmysel a cieľ aj nášho povolania v srdci Cirkvi. Mária nám pomôže nasledovať ju na púti viery a vernosťou v našom povolaní urýchliť hodinu, v ktorej sa všetci budú klaňať Otcovi v Duchu a v pravde. S Pannou Máriou, Nepoškvrnenou Nevestou Ducha Svätého a Matkou Cirkvi, vytrvalo prosíme o obnovu Turíc v Kristovej Cirkvi.
Nosíme ružový habit, biely škapuliar a biely závoj, kríž a snubný prsteň so symbolom Ducha Svätého. Podľa želania nášho zakladateľa sv. Arnolda Janssena má pripomínať zvláštne zasvätenie Duchu Svätému a súčasne radosť z eucharistickej služby ustavičnej poklony. Otec Arnold často opakoval prvým klauzúrnym sestrám, že majú zvolávať oheň lásky Ducha Svätého do všetkých sŕdc. Symbolom ohňa a radosti Ducha Svätého je práve ružový habit. Nosíme ho v klauzúre, ale pri domácich prácach si obliekame biely alebo tmavý habit. Keď musíme z nejakého vážneho dôvodu opustiť klauzúru, nosíme sivý habit. Okrem rúcha máme biely škapuliar a závoj ako znak čistoty a oddanosti Panne Márii, neveste Ducha Svätého.
