Zuzka: Bola som v nebi
Živo si spomínam na chvíle spred mesiaca stráveného u ružových sestier. Pamätám si, ako vo svojej izbe hľadím na jeden z obrazov Ladislava Záborského. Ježiš na ňom vedie za ruku ženu, dievča... mňa. Hľadiac do jej tváre. I ona jeho pohľad opätuje, no cez oči má previazanú šatku. Nevidí, no necháva sa viesť. V pozadí žiari svetlo, ku ktorému kráčajú spolu. Má tvar Slnka alebo, ako vnímam ja, Eucharistie. Pred týmto bielym svetlom je znázornené čosi ako holubica, symbolizujúca Ducha Svätého. Pod výjavom čítam názov Kristus vedie dušu k svetlu. Tuším, že práve cez tento obraz mi Pán hovorí veľa o mojej nadchádzajúcej skúsenosti v kláštore Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony pod Zoborom. Neviem ešte, čo ma čaká, nemôžem to vidieť, podobne ako žena na obraze, no nechávam sa Ním viesť. Ním a pred Neho samého v Eucharistii, do kaplnky ružových sestier, kde ma čaká vystavený v Bohostánku.
Začína sa môj výstup na horu premenenia. Ako Peter, Jakub a Ján vystupujem i ja na vysoký vrch do samoty s Ježišom. Kľačím pred žiarivo bielou hostiou, kde premenený Pán ukrýva svoju tvár a v úžase vyslovujem spolu s Petrom: „Pane, dobre je mi tu!“ Každý deň zažívam spoločenstvo šťastných ľudí, preniknutých Jeho láskou, ktorí sa rozhodli žiť iba pre Neho. Cítim sa byť prijatá. A opäť vyslovujem: „Pane, dobre je mi tu!“
Počas pobytu u ružových sestier som zažila najkrajšie chvíle života pred Tým, ktorý ma miluje a s tými, ktoré milujú Jeho. A ostávajú verné sľubom, ktoré Mu dali - verné chudobe, čistote a poslušnosti. Nie je dnes ľahké stretnúť šťastných ľudí. Ja som tú možnosť mala a prežila som s nimi krásne štyri týždne svojho života. Nie je dnes jednoduché prežiť chvíle pokoja a šťastia. V kláštore Najsvätejšej Trojice ich na Teba čaká celá hŕba. Stačí prísť a naberať. A už vôbec dnes nie je na dennom poriadku mať možnosť prekročiť múry kontemplatívneho kláštora a zakúsiť život v klauzúre. O to viac ďakujem Bohu i ružovým sestrám za túto možnosť prejsť na ceste rozlišovania svojho povolania ďalší krok s nimi po boku. Pán ma naozaj vzal za ruku a viedol po celý čas môjho pobytu v kláštore pod Zoborom.
Zažila som mnoho radostných okamihov a zábavy, no nie vždy som sa vznášala v oblakoch. Prichádzali i chvíle bojov a premáhania sa. To všetko patrí k životu i k životu v kláštore. Spoznala som tiež mnoho nového. Život v kláštore má svoj poriadok a každodenný režim. Ružová sestra si nemôže robiť, čo chce, kedy sa jej zachce. Ani si nemôže len tak vyložiť nohy pred televízorom a otvoriť si balík chipsov. Bola by to asi trochu zvláštna predstava J Nemôže ani stráviť celý deň v kaplnke alebo sa nechať zavaliť prácou a na Pána si spomenúť až krátko pred spaním. Naopak, musí nachádzať rovnováhu medzi prácou a modlitbou a ostávať verná heslu sv. Benedikta: „Modli sa a pracuj!“.
Keď Peter, Jakub a Ján zostupovali z vrchu, boli iní. Poznanie Pánovej slávy zaiste zmenilo ich životy. Podobne i ja. Mesiac v komunite ružových sestier a pred Jeho premenenou tvárou v Eucharistii zanechali stopy aj na mojom srdci. Poznala som, čo znamená pravá chudoba a sloboda od materiálnych vecí a prehĺbila sa moja úcta k Sviatostnému Pánovi.
Chcem povzbudiť každého, kto cíti pozvanie ku skúsenosti stráviť čas v klauzúre kláštora Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony, aby sa nebál vykročiť. Ježiš Ťa povedie. Nemusíš vidieť, On to robí za Teba. Možno nebudeš lietať v oblakoch, mnohé bude pre Teba ťažké a nebude Ti sedieť, no nemusíš sa báť, žeby si bola nešťastná, lebo budeš mať po boku sestry, ktoré sú verné svojmu poslaniu milovať a tiež Pána, ktorý ťa pevne drží za ruku a zodvihne, keď budeš padať.
Bola som v nebi. Píše sa v nadpise tohto článku. A nie je to ďalšia z kníh o ľuďoch, ktorí prežili klinickú smrť. Mne stačilo prežiť mesiac v kláštore Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony v Nitre pod Zoborom. A teraz viem, že nebo existuje. A dokonca už tu na zemi. Ďakujem Bohu i Vám, milé sestry. Čo všetko prinesie tento čas, to sa ukáže. Každé ovocie dozrieva postupne. No už teraz viem, že neľutujem.
Beáta: Prežila som mesiac plný lásky
V kláštore ružových sestier v Nitre som prežila jeden mesiac, mesiac plný lásky zo strany sestier, lásky, ktorá ide z Boha, ale aj lásku samotného Boha, ktorý je prítomný v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti. Ak ste na mieste, kde je prítomná takáto láska, tak vám nemôže byť zle.
Mala som možnosť aspoň na chvíľku byť „ružovou sestrou“. A nie je to vôbec také ľahké, ako sa zdá. Dennodenné vstávanie o tri štvrte na päť a tiež dlhé kľačanie mi dalo zabrať.
Videla som ako sa v sakristii pripravuje na sv. omšu, tiež som počas jednej scénky mohla mať závoj ako majú postulantky a bol to naozaj krásny pocit, aspoň na chvíľu som sa cítila ako Kristova nevesta. Spolu so mnou tu boli ďalšie dve dievčatá – Zuzka a Ingrid. Ďakujem Bohu, že som ich mohla spoznať. Ďakujem Zuzke za jej príklad viery a za jej lásku a Ingrid za jej humor. No najviac ďakujem vám milé sestry, že ste mi umožnili stráviť mesiac vo vašej klauzúre a že ste ma prijali medzi seba. Ďakujem za vašu ochotu, pomoc, no najviac za lásku, ktorá pramení z Boha.
Odporúčam tento program všetkým dievčatám, ktoré hľadajú miesto vo svojom živote, miesto, ktoré im pripravil Boh a tiež tým, ktoré hľadajú odpovede na rôzne otázky. Mne Boh na tomto mieste, v tomto kláštore, ukázal cestu a verím, že ju ukáže aj vám.
Róberta: Išla som za obomi, aj som ich našla
Ak si na ceste hľadania svojho povolania, iste vieš, aké je vzácne, keď nájdeš otvorené dvere u tých, ktorí už tento dar pre seba získali a šťastne v ňom žijú.
Ale skús si predstaviť, aký je to poklad, Keď za tými dverami nájdeš lásku. Tú som ja našla tu, v kláštore ružových sestier v Nitre, keď som sa ako prvá zúčastnila ich nového programu pre všetkých hľadajúcich.
Boli to dva krásne mesiace môjho života v spoločenstve sestier, ktoré nadovšetko milujú Boha a z tejto lásky žijú i dávajú tomu, kto k nim príde. Čas spoločenstva a modlitby, oddelenosti od sveta pre Boha, ktoré duša tak veľmi potrebuje, keď sa chce ponoriť do svojho vnútra a hľadať tam Božiu vôľu.
Čas poznávania seba, ale najmä Boha. V tichu a samote, v adorácii pred Jeho Tvárou. A v spoločenstve a v kláštornom spôsobe života.
Nechcem to idealizovať. Pravdepodobne to nebude prechádzka ružovou :) záhradou, ale práve preto sa tu preskúša povolanie.Odporúčam tento program všetkým, ktoré hľadajú a túžia, i tým, ktoré sa chcú iba stíšiť a nájsť pokoj. Ja som išla za obomi a tiež som ich aj našla.
Za to vďaka vám, milé sestry, za vaše otvorené dvere a srdcia.
